Mexiko 2004

Úvod / Naše cesty / Mexiko 2004

V r. 1345 sa na území dnešného M.C. usadil kočovný kmeň Aztékov /sami sa nazývali Mexikovia/ na mieste, kde videli orla sediaceho na kaktuse a jediaceho hada-ten výjav je dnes na štátnej vlajke a znaku. Založili mesto Tenochtitlán na ostrove ne jazere Texcoco. V 1519 príchod Španielov – Hernán Cortéz dobýva ríšu Aztékov a na mieste Tenochtitlánu zakladá Ciudad de México /M.C./, dnes sa bežene nazýva Distrito Federal /D.F./ = hl.mesto Spjených štátov mexických - je ich 32.
Dobyvateľ Cortéz zákerne zavraždil posledného azteckého kráľa Moctezumu ll. Podľa indiánskej legendy sa mal boh Quetzalcóatl navrátiť k svojmu ľudu biely, preto Aztékovia vítali Španiela Cortéza ako boha.

Teotihuacan /miesto. kde sa rodia bohovia/– nevie sa, kto to kedy vybudoval, ale posledný indiánsky kmeň tu boli Aztékovia. Okrem pyramíd Slnka a Mesiaca sa tu nachádza i chrám boha opereného hada Quetzalcóatla. /Operený had = najvyššie indiánske božstvo, Quetzalcóatl je názov u Aztékov, Čakmol je mayská verzia, ďalší najuctiavanejší boh je Tlaloc = boh dažďa, u Mayov nazývaný Kukulkán.
Tiež je tu cesta mŕtych – hrobky kráľov. Celková plocha cca 32 km2, 50 km od Mexico City.

Domorodec predvádzajúci všestranné využitie agáve – dá sa
jesť, jedla som ho grilované. Indián agáve ošúpal a tvrdil, že na tú šupu sa dá písať /možno, ale keď to uschlo, celé sa to zošúverilo – vyzeralo to ako pergamen/. Z hrotu, ktorý drží v ruke sa vraj spraví
ihla a ešte z toho naštiepal vlákna ... nite. Najlepší bol grilovaný – nie Indián, ten list !

Keď má rastlina 8 – 10 rokov, vyrežú
jej srdce, vznikne „studnička“, po dobu 4-6 týždňov odtiaľ berú na-
sladlú tekutinu pulque /denne až 4 litre/. Šťava sa nechá vykvasiť
a keď sa 2x vypáli, vzniká tequila /čím žltšia, tým kvalitnejšia, pije
sa so soľou – na ruku, obliznúť, zajesť limetkou/. Z agáve sa robí aj
pálenka mezqual /opis ďalej/.

Hlavné námestie = Zócalo v Mexico City : Španieli pri budovaní M.C. zasypali jazera Texcoco a vybudovali najväčšie zócalo /pôvod
slova v nemeckom Sockel=podstavec – na zócale v M.C. bola socha šp.kráľa Karola lV.. kt.
v r.1821 po získaní nezávislosti mexičania odstránili, ale jej podstavec ešte desaťročia
zostal na mieste/ - 240x240 m na americkom kontinente.
Hneď za katedrálou sú zrúcaniny Templo Mayor = Veľký chrám Aztékov, zvyšky naj-
väčšej z predšpanielskych ríší v Mezoamerike /=Mexiko a stredná Amerika/. V r.1978
objavili stavební robotníci veľký kamenný oltár, vykopávky potvrdili pravidlo indiánskej
architektúry každých 52 rokov pristavať na chrámy a pyramídy novú vrstvu. Dnes je
tu úžasné Museo del Templo Mayor-exponáty objavené pri odkrývaní Veľkého chrámu.

Prezidentský palác – kedysi sídlo španielskych miestokráľov, v minulom storočí
nadstavené jedno podlažie – kancelárie prezidenta /ale aj tak sa mu nechce denne
terigať cez dopr.zápchu – M.C. má 24 mil. obyvateľov a tak vládne z domu/. Palác
je prístupný verejnosti – sú v ňom nádherné nástenné maľby Diega Riveru
/1886-1957/– citeľný odpor k Španielom, má indiánsku krv. Na maľbách zachytené
mexické dejiny. Jeho manželka taktiež známa maliarka Frida Kahlo.

Jeden z obrazov Diega Riveru v Prezidentskom paláci

Nádvorie Národného /prezidentského/ paláca, vznikol r.1523 ako jedna z prvých stavieb na Zócalo na ruinách paláca posledného aztéckeho kráľa Moctezumu ll.

Socha Benita Juáreza v Prezidentskom paláci, prvý mexický prezident indiánskeho
pôvodu /Zapoték, vládol r.1861-1872, veľa liberálnych reforiem/.

Catedral Metropolitana /jedna z dominánt Zócala/ – stavba začala 1573, trvala 300 rokov, dominuje baroko. V posledných rokoch bola dlho pod lešením, lebo podlaha sa prepadla o 2,5 m – dôsledok dávneho zasypania jazera Texcoco. Hrozilo, že sa katedrála zrúti – dali betónové injekcie.

Bežný výjav v uliciach M.C. – chlapec žonglujúci s mandarínkami žobre peniaze. V M.C. je veľmi veľa chudobných ľudí, denne sa z vidieka do M.C. prisťahuje 1000 ľudí v nádeji na lepší život.

Vstup do Národného antropologického múzea /socha jedného zo 4 Atlantov toltéckeho hlavného mesta Tuly/, vybudovaného v r.1964, architekt Pedro Ramírez Vásquez. Múzeum je výborne architektonicky riešené, každej z kultúr je venovaná vlastná sála so samostatným vchodom.
Z vysokej návštevnosti domorodcov som bola nadšená a okrem toho každý
/od malého decka, cez študentov až podospelákov/ si robil poznámky.

Jedna zo sál /antropologická, mezoamerická, prehistorická, predklasická, Teotihuakánska, Toltécka, sála Mexikov = Aztékov, oaxacká = Zapotékovia a Mixtékovia,
sála kultúr od mexického zálivu = Olmékovia, Totonakovia, Hauztékovia, mayská,
s. západných kultúr, s. severných kultúr /.

Aztécky kalendár /originál z r. 1485 z chrámového schodišťa v Tenochtitláne, 4 m vysoký, váži 24 t./. V strede boh Slnka Tonatiuh s vyplazeným jazykom, okolo veľmi zložitý pracovný a rituálny kalendár, končiaci 52-ročným cyklom – rozbili všetky užitkové predmety a prestavali pyramídy a začal nový život.

Voladores = lietajúci Indiáni, jeden z najstarších, dodnes zachovaných rituálov na západnej pologuli. Vznikol v 5.stor.n.l. v kmeni Totonakov v Papantle, štát Veracruz, ale dnes už len ako turistická atrakcia.
Päť Indiánov vylezie na 20-30 m vysoký stožiar, jeden tam ostane hrať na píšťalku
a ostatní štyria sa uviazaní za členky pomaly spúšťajú dolu. Urobia 13 otáčok x 4
Indiáni= 52. Čo je u Indiánov magické číslo. Každých 52 rokov musí nastať nový život. Postupne sa rozšíril do celej Mezoameriky a v jednotlivých regiónoch je jeho význam rôzne interpretovaný. Nám povedali, že je to rituál na privolanie dažďa.

Na píšťalku hrajúci muž na vrchu predstavuje slnko, stožiar predstavuje strom života, 4 „lietajúci muži“ predstavujú znovuzrodenie bojovníkov a obetovaných ľudí, vzdávajú poctu bohom a slnko prosia o odpustenie...

(1.11.2004):Najslávnejšie mexické mesto na pobreží Tichého oceánu Acapulco, som rada, že som ho videla, ale viac už nemusím. Hurhaj, kopu áut, paneláková plážová architektúra, na pláži každú sekundu niekto niečo ponúka ...

Acapulco mi bolo sympatické tým, že je mexické – sem chodia dovolenkovať Mexičania, na rozdiel od Cancunu, kde sú samí bielokožci /prevažne Amíci/
Večer sme išli na veľkú atrakciu : odvážni skokani clavadistas sa vrhajú zo závratnej výšky útesov do úzkej zátoky La Quebrada.

Cholula – pekné koloniálne mesto, známe druhou najväčšou pyramídou na svete – Tepanapa, na ktorej špičke je postavený katolícky kostol z obdobia po španielskej conquiste. Koľká ignorancia !
Za dobrej viditeľnosti je z pyramídy Tepanapa vidieť sopku Popokatepetl /5465m/,
posledný výbuch 12/2000. Žiaľ nevideli sme ju.

Cholulské zócalo, pod tými arkádami sú samé reštaurácie. Bolo možné dať si miestnu špecialitu „pollo mole“ = kurča s čili-čokoládovou omáčkou, slovenským jazýčkom to nechutilo.

Zastávka pri kaktusoch na ceste do Oaxacy. Najdlhší denný presun /16 hodín so
zastávkami/.

Monte Albán – velkolepé horské mesto Zapotékov, jedno z najvýznamnejších z predkolumbovského obdobia v celej Latinoamerike, 4 etapy, vznik v 6 stor. pnl.
Pravdepodobne Olmékovia zarovnali 700 m vysokú horu na magickú plošinu /150x300/, 400 m týčiacu sa nad krásnym Valle de Oaxaca. V strede chrám, z ktorého rečnil panovník, tí naľavo od chrámu nevideli tých napravo /rôzne spoločenské vrstvy/.
Najväčší rozkvet Monte Albánu za Zapotékov (200 - 800 r.nl)

Strom, kvitnúci nabielo. Podľa neho dostali ruiny na Monte Albán = Biela Hora názov.

Andrejka, Benito (nefalšovaný Zapoték, študoval históriu v M.C., dobre hovoril anglicky) a ja. Benito tvrdil, že na Monte Albáne rastie 24 druhov halucinogénnych rastlín. K jednej pričuchol, ale odhodil ju so slovami, že teraz pracuje. Ale aj tak pri výklade hádzal klobúk o zem. Och tí Indiáni. Keď nemajú ohnivú vodu, pomôžu si bielym kvetom.

Ihrisko na pelotu v tvare písmena H. Pelota nebola klasická športová hra, ale rituál,
po ktorom pravdepodobne víťazi boli obetovaní bohom. Chudáci.

Observatórium. Astrológovia vyrátali panovníkovi, že 5. mája slnko osvieti celú plochu Monte Albánu cez tú malú štrbinku v múre. A potom nastane túžobne očakávané obdobie dažďov. 5.októbra to slnko spraví zase a pršať prestane. Na tieto dva dni dal panovník nastúpiť nevedomý národ na plošinu, skutočne sa stalo, čo vyrátali astrológovia a panovník mal ľud v hrsti.

Kobylky = proteíny. (Jednu sa mi podarilo zjesť, chutilo to ako nejaká suchá rastlina).

Tento Indigeno obsluhuje mlynček na kakaové bôby. Na tácku navážia 1, 2, 3 kg bôbov. Môže sa k tomu pridať snietka vanilky, škorice, hrsť orechov, cukor... Ale najlepšie je classico. A z mlynčeka ležérne vyteká hustá čokoláda a okrem sluchu a hmatu dráždi všetky zmysly!

Domorodci si to kupujú v kelímkoch, ale aj tak to do 2 dní zhustne. Takže my sme
u Dolores kupovali polkilové brikety.

Och vy krepí Slováci ! Veď vám hovorím, že 10 Dkg chilli papričiek stojí cinco pesos !
Jedna z mnohých tvárí oaxackej tržnice. Budova plná prekvapení, sú tu stánky s klobúkmi od kovbojských až po sombrerá, krásne opasky, pončá, tradičné odevy, exotické ovocie, kde sa hneď dá z neho kúpiť aj koktejl. Fakt sa dalo vybrať, boli aj gýče, ale tradície bolo viac.

Zócalo v Oaxace /500.000 obyv./ Stále tu vládne čulý ruch. Opäť koloniálny štýl, v r.1988 zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Bolo tu fakt na čo pozerať : neprekonateľná tržnica, zócalo, romantické uličky so suvenírovými obchodíkmi.
Hore jednou takou uličkou som sa dostala ku kostolu Santo Domingo – krásne baroko. Zašla som do malého múzea Rufína Tamaya/maliar, neboli tam jeho obrazy, ale jeho súkromná zbierka figurálnej keramiky – vykopávky za západného pobrežia/, opäť veľmi pekne riešené a udržiavané múzeum. Návšteva múzeí sa v Mexiku oplatí.

VIVA LA MUERTE ! Nech žije smrť! – pre nás nepochopiteľné zvolanie, nielen z dôvodu protichodnosti tohto výroku. V Mexiku však nie je smrť tabu – je súčasťou života. V Mexiku sa so smrťou stretávame v maliarstve, literatúre, v ľudových piesňach, v každodennom živote. Boli sme tam práve na Dušičky, všade bolo veľa obetných oltárikov, ale hlavne všetko – obchody, domy ... bolo vyzdobené smiešnymi smrtkami, a tých suvenírov – dali sa zakúpiť aj keramické súložiace smrtky.

Smrť je verný druh mexickej histórie, ktorý vyhladil domorodú kultúru, zdecimoval
spoločnosť počas vojny o nezávislosť, počas občianskej vojny zahynulo vyše milióna mexičanov.
2.novembra – na Dušičky = Dia de las muertas je jeden z najtradičnejších sviatkov.

Tradičná výroby kobercov v indiánskej dedinke.

A G Á V E - T E Q U I L A - M E Z Q U A L

Malé plantičky agáve na výrobu mezqualu, keď dorastú, vyrežú z nich srdcia.

Kopa vyúdených agávových sŕdc. Srdcia sa dajú tlieť do jamy na 4 dni. Mezqual je drsnejší, ako tequila, kvôli dymovému zápachu. Robia sa z neho likéry /mandľový, škoricový, kokosový, orechový.../, alebo sa do fľaše len práskne červík, žijúci na agáve a atrakcia pre turistov hotová. Práve ma napadlo naše príslovie – treba vypáliť červíka – Mexičania to dotiahli do konca. !

Jedna zo 17 olméckych hláv, nájdených voľne v prírode po celom olméckom teritóriu, niektoré sú na pôvodných miestach dodnes – pravdepodobne hranice.
Nachádza sa v Parque Museo La Venta v meste Villahermose = hl.meste Tabasca
(600.000 obyv., ropný boom v 70.-tych rokoch). Je to jedinečné archeologické múzeum pod holým nebom.

Vodopády Aqua Azul (modrá voda) v štáte Chiapaz. Chiapaz je najchudobnejší mexický štát, výlet k Aqua Azul nemusí skončiť dobre, ak sa Váš autobus vracia po zotmení. Indiáni hodia brvno cez cestu a prepadnú Vás.

V týchto jazierkach sme sa mali kúpať, ale piaty deň lialo. Došlo k zosuvu pôdy, pri ktorom zahynuli 2 deti. Bolo to dokonca na www.pravda.sk Je to zvláštny pocit byť na mieste činu.

Chiapaz je tiež známy Zapatovským hnutím. Emiliano Zapata v r.1910 povstal proti vykorisťovaniu domorodého obyvateľstva na plantážach.

Príbytky domorodcov sú roztrúsené v tropickom pralese, centrom spoločenského diania je hlavná cesta – mladí ľudia pred návratom domov zo školy ešte posedeli pri krajnici, ženičky v bielych blúzkach s krikľavo vyšívanými rukávmi robili nákupy no a muži, ako všade vo svete, riešili dôležité otázky.

Všadeprítomné kukuričné placky, je ich niekoľko druhov – podľa spôsobu prípravy, náplne... tortilla, tacos, enchiladas, tostada, quesadilla...
Tie baby moc pózovať nechceli, ale keď už som u nich kúpila 2 placky, plnené syrom!

Nie je veľa archeologických nálezísk, ktoré by veľkolepou architektúrou a umením tak fascinovalo návštevníkov, ako mayské mesto Palenque.
Nadmorská výška cca 3000 mnm, vznik 3. stor. pnl., najväčší rozmach 7.-9. stor.nl.
odkrytých 5%, zvyšných 95% drieme pod tropickým dažďovým lesom.
V 9. stor. z doposiaľ nevysvetlených dôvodom Mayovia Palenque opúšťajú.

Našiel sa tu bohatý súbor panovníckych nápisov, čo pomohlo v 20.stor. k rozlúšteniu mayských hieroglyfov /o.i. genealógia mayských panovníkov/.
Vpravo observatórium - na mezoamerické ruiny jedinečná stavba.

Reliéf, zachytávajúci smrť kráľa Pacala /dnes to predávajú ako suvenír – obraz vy-
paľovaný na kožu/. Erich van Dänikeen v tom identifikoval návštevu mimozemských civilizácií – kozmonaut sediaci na rakete.

Uxmal – Mayské ruiny, Uxmal v mayskom jazyku znamená „3x postavené“, čo poukazuje na zvyk mezoamerických kultúr stavať nové budovy na starých sakrálnych stavbách.
Na fotke Pirámide del Adivino – 38 m vysoká pyramída veštca.

Nedeľný podvečer na zócale v Meride, malí tanečníci predvádzajú svoje umenie.
Merida – opäť veľmi pôvabné koloniálne mesto s miliónom obyvateľov, postavené v r.1542 Franciscom do Montejom /Cortésov kapitán/ na ruinách starého mayského mesta Tihó. Mesto v minulosti zbohatlo vďaka henequén – sisalové konope, možno kúpiť húpacie siete /hamaca/, koberce, laná, koše, prestierania na stoly...
Bohatí majitelia plantáží henequenu si tu kedysi postavili krásne sídla, ktoré sa dajú
obdivovať jazdou v kočiari. Ulice v Meride nemajú názvy, tie, ktoré vedú zo severu na juh, majú párne čísla, tie zo západu na východ sú nepárne a adresy vyzerajú ako matematické vzorce : „Calle 63 x 64“.

100 km od Meridy sa nachádzajú najrozsiahlejšie mayské ruiny na polostrove
Yucatán – Chichen Itzá - vznik cca 400 nl., v r.800 nl rozkvet.
Na vrchu tejto 30m pyramídy je Templo de Kukulcán, ku ktorému vedie 91 schodov
zo 4 strán (=364 + 1 schod hore do chrámu). Schodište tejto pyramídy, končiace
dolu hlavou hada (?), vydá svoje tajomstvo 21.3. a 21.9., kedy schodište vrhá vl-
nitý tieň = dojem, že z chrámu vyliezajú hadi. Pyramída je 9-stupňová, „9“ je tiež
symbolické číslo, zapamätala som si len, že na 9. deň klíči kukurica !

Po namáhavých dňoch plných poznania dobre padne relax na krásnych plážach Playa del Carmen.

Z Playa del Carmen sa takouto loďou dostanete na známy ostrov Cozumel.

Jediné mayské ruiny na brehu oceána - TULUM, ľahko dostupné ako fakultatívny výlet z Playa del Carmen, alebo Cancunu.

Najznámejšie mexické letovisko CANCÚN. Pripomína kubánske Varadero, tiež je to niekoľkokilometrý tenký výbežok do mora, na ktorom je veľa kvalitných hotelov, 4 námestia s nákupnými možnosťami, Cancún je však na rozdiel od Varadera plný Američanov.

Naspäť | Hore

Aktuálne informácie

Cestovná agentúra
SLOVKURORT, spol. s r.o.
J. Gábriša 2535/10A
915 01 Nové Mesto nad Váhom

Tel: +421(0)32/771 9016, -7
Tel./Fax: +421(0)32/771 7509

E-mail:
slovkurort@slovkurort.sk

Po-Pi:
9:00-12:00 / 13:00-17:00