Kuba 2002
Kuba : slnko - more - rum - salsa - Fidel a ostatní ohniví Kubanci... Boli sme na Varadere, to je len turistická masovka, síce s perfektnou 20-kilometrovou plážou Atlantiku, kde sú úžasné prechádzky, ale plávať sa tam moc nedá - sú tam vlny a riadne vťahujú do mora. Ale videla som Havanu - tá stojí za to. Príšerne zdevastované a zároveň prekrásne domy v centre starého mesta, na balkónoch ktorých vidíte od ponožiek až po klietku so sliepkami všetko. Tam sa žije... síce biedne, ale naozaj. Stále od Vás niekto pýta one dollar (snáď všetky 1-dolárové bankovky sú na Kube), na Kube je stále prídelový systém - na mesiac dostanete 6 vajec, 0,5 kg cukru, 1,5 kg muky a všetko ostatné je na čiernom trhu. Mesačný zarobok je cca 20 USD. Majú 4 oficiálne meny : doláre, eura, oficiálne peso a národné peso. A všetko je jedna k jednej. Tým, že nemôžu cestovať, nepoznajú hodnotu toho všemocného "one dollar".
Na streche v bare hotela Ambos Mundus (tam býval Hemingway) sme si dali "mojito" (citronová šťava, cukor, čerstvé pepermintové lístky - rozmiešať a zaliať sódou a bielym rumom). V miešaných nápojoch sú neprekonateľní. A majú tam nádherné staré autá (tie obrovské americké limuzíny z 30-tych rokov minulého storočia). A fantastické obrazy - naivné umenie. A ešte tam majú Fidela a jeho každodenné 3-hodinové televízne prejavy. A treba si pozrieť film Buena Vista Social Club - fantastická hudba.
Ešte sme si spravili vylet do Trinidadu - mesto na Karibskom pobreží, založené Diegom Velasquezom (vyslanec španielskej koruny) v r.1576, v 17 stor. tam začali navážať chudákov černochov z Afriky ako lacnú pracovnú silu na trstinové plantáže. S malou prestávkou (chviľu Kuba patrila Angličanom a tí ju potom vymenili so Španielmi za Floridu) patrila Kuba až do roku 1918 Španielom. Potom Američanom a od roku 1959 Fidelovi a Che Guevarovi - ale ten odišiel urobiť do Bolívie ďalšiu revolúciu, pričom ho zabili a tak sa stal kubánskym národným hrdinom a jeho portrét vidíte na Kube všade. Ten Trinidad je pod záštitou Unesco a tým, že som vlani prečítala knihu od Barbary Wood "Posvátne místo", splnil všetky moje očakávania.
A posledný výlet sme mali letecky na Karibský ostrovček Cayo Largo. Leteli sme malým 16-miestnym brazílskym lietadielkom na ostrov s bielym pieskom, ktorý Vás vďaka svojmu chemickému zloženiu chladí aj na pravé poludnie. Šnorchlovali sme a hladkali leguanov - to už nabudúce nemusím!
