Sudán
Ponuka pobytov
Sudán
Názov krajiny: Sudánska republika
Rozloha: 2 505 810 km2
Počet obyvateľov: 40 218 456 (2008)
Štátne zriadenie: republika
Geografická poloha: Severovýchodná Afrika Mapa Sudán
Časové pásmo: Slovensko +1 hod
Podnebie: Sever krajiny má typické horúce púštne počasie, zrážok je minimum, najviac padá na juhu a zvyčajne v období medzi aprílom a októbrom. Teploty sú vysoké v každom mesiaci a kdekoľvek. Dokonca v januári sú teploty nad 30°C, v noci teploty klesajú na 25°C. Vlhkosť vzduchu je citeľná len na juhu krajiny. Aktuálne počasie vo svete
Hlavné mesto: Chartúm
Mena: sudánsky dinár (SDD)
Jazyky: arabský (úradný), núbijský, Ta Bedawie, rôzne dialekty nilótskych, hamitických a sudánskych jazykov, anglický
Správne členenie: 26 federálnych štátov
Národnost. zloženie: Arabi (39%), africké národnosti (52%), Bédžovia (6%)
Náboženstvo: sunnitský islam (70%), pôvodné náboženstvá (25%), kresťanstvo (5%)
Dejiny:
Moderný Sudán sa rozkladá na rovnakom území ako staroveká núbijská civilizácia, odveký súper egyptských faraónov. Počas storočí sa tu striedali vlády Egypťanov, núbijské kráľovstvá (ríša Kuš) a niekoľko nezávislých kresťanských kráľovstiev. Koncom 14. storočia egyptskí Mameluci prelomili odpor Núbijcov a priniesli do krajiny islam. V 16. storočí sa kráľovstov Funj stalo silným moslimským štátom a mesto Sennar ( dnes Chartún) sa stalo jedným z centier islamského sveta. V roku 1821 miestodržiteľ Egypta, Mohammed Ali, dobyl severný Sudán a otvoril juh krajiny pre obchodníkov.
Za krátky čas sa o územie začali zaujímať Angličania, ktorí chceli zabrániť rozširujúcemu francúzskemu vplyvu. Kresťanskí misionári začali na juhu šíriť svoju vieru, čo vyvolalo prudký odpor sudánskych moslimov. V roku 1881 sa začala revolúcia vedená Mohammedom Ahmedim, ktorý na štyri roky vyhnal anglického guvernéra z Chartúnu. V roku 1898 však anglicko-egyptská armáda vzbúrencov definitívne porazila a Sudán sa stal anglickou kolóniou. V roku 1956 získala krajina nezávislosť, ale juh krajiny sa vzbúril potom ako mu nebol priznaný autonómny štatút. Občianska vojna trvala 16 rokov.
V roku 1969 sa vlády v krajine zmocnil plukovník Jaafar Nimeiri a udržal si moc 16 rokov. Prežil niekoľko atentátov a v roku 1972 podpísal dohodu v Addis Abebe o autonómii juhu krajiny, čím odvrátil ďalšiu občiansku vojnu na viac ako desať rokov. V roku 1983, však Nimeiri autonómiu zrušila a v celej krajine zaviedol islamské právo šaríju. Očakávaný efekt s dostavil, a v krajine opäť vypukla občianska vojna. Armádny veliteľ John Garang dezertoval z armády a sformoval Armádu hnutia za oslobodenie Sudánu (SPLA), ktoré čoskoro ovládlo juh krajiny. Nimeiri bol v roku 1985 vystriedaný prechodnou vládou pod dohľadom armády, potom sa na čelo krajiny dostal Sadiq al-Mahdi. V júli 1989 sa vlády zmocnil doterajší prezident generál Omar Hassan Ahmad al-Bashir, v skutočnú moc však držal Hassan al-Turabi, fundamentalistický líder národného islamského frontu.
Územné spory, pokus o atentát na egyptského prezidenta urobili zo Sudánu nedôverihodnú krajinu, a v roku 1998 zasiahli americké riadené strely farmaceutickú továreň v Chartúne, spolupracujúcu s Al Kajdou. V roku 1999, hneď potom ako sa situácia v krajine zlepšila rozpustil prezident al-Bashir parlament a vyhlásil v krajine výnimočný stav. Vo voľbách v decembri roku 2000, bojkotovaných opozíciou ľahko zvíťazil prezident al-Bashir, a rok neskôr bol Al - Turabi zatknutý za vyjednávanie s SPLA. V tomto období počet obetí občianskej vojny a humanitárnych katastrof dosiahol dva milióny.
Od roku 2001 sa situácia v krajine stabilizovala, uzavreli sa dohody o prímerí. Pozitívny vývoj v krajine bol narušený dvoma udalosťami. Prvou bol mocenský spor medzi prezidentom hovorcom parlamentu, druhou závažnejšou bolo povstanie v regióne Darfur, a následné kroky armády vyhnali do susedného Čadu množstvo utečencov. Pozorovatelia OSN ohlásili, že armádou sponzorované arabské milície systematicky zabíjajú afrických dedinčanov. V máji roku 2004 sa skončila vojna s juhom krajiny, trvajúca dvadsať rokov, ale situácia v regióne Darfur túto udalosť zatienila. V septembri bol konflikt označený za genocídu a v roku 2005 sem prišli africké mierové sily.
Bezpečnostné riziká: Sudán nie je krajinou, ktorá je naklonená cestám individuálnych turistov. V krajine pokračuje 18 rokov občianska vojna medzi islamským Severom a kresťansko-animistickým Juhom. Z hľadiska bezpečnostného sa odporúča len okolie hlavného mesta. Počas dňa je situácia v Chartúme a väčších mestách na severe krajiny bezpečná. V noci (od 0,00 hod. do 5,00 hod.) sú na väčších križovatkách a na jednotlivých mostoch cez Níl rozostavané vojenské hliadky. Počas prejazdu týmito kontrolnými stanoviskami v noci sa odporúča použiť parkovacie svetlá a zažať svetlo v kabíne. Je vhodné sa vyhnúť prezidentskému palácu, sídlo rozhlasu a televízie, ako aj vojenským objektom. Pobyt na severe krajiny, od Chartúmu vyššie nepredstavuje žiadne problémy v bezpečnostnej oblasti. Cesta na archeologické pamiatky (Djebel Barkal, Meroe) je bezproblémová za podmienok, že je vydané povolenie (travel permit).
MZV SR neodporúča podnikanie ciest mimo hlavného mesta smerom na juh krajiny. Situácia v južných štátoch je stále nepokojná kvôli ozbrojeným zrážkam medzi vládnymi zložkami a SPLA (Sudánskou ľudovou ozbrojenou armádou). Cesty do štátov Južný Darfour, Severný Kordofan, Kassala, štáty horného toku rieky Níl, Bahr el Ghazal a Equatoria sa absolútne neodporúčajú. Tranzit do Etiópie cez Gedaref a Gallabat je priechodný bez problémov. Dôležité mestá južného Sudánu sú zakázané pre turistov a sú pod kontrolou vládnych vojsk. V prípade cesty do niektorého z týchto štátov sa vyžaduje Travel permit a cesta je možné väčšinou len letecky.
Travel permit do južných štátov sa vybavuje veľmi zdĺhavo a prakticky sa vydáva len členom diplomatických misií akreditovaných v Sudáne, pracovníkom medzinárodných organizácií a členom nevládnych medzinárodných organizácií. Mimo väčších miest je bezpečnosť slabá. V prípade cesty na juh od línie Nyala – EL Obeid – Kassala sa doporučuje ostať v kontakte s veľvyslanectvom SR, resp. honorárnym konzulom SR v Chartúme a informovať o ceste.
Zdravotná starostlivosť: V Sudáne existuje sieť štátnych a súkromných nemocníc, ich úroveň nedosahuje európsky štandard. Pri vstupe do krajiny nie je požadovaný medzinárodný očkovací preukaz. Odporúča sa očkovanie proti hepatitíde typu A a B, tetanu a malárii. Počas pobytu v Sudáne je potrebné klásť dôraz na hygienickú úroveň stravovacích zariadení. Tiež sa odporúča očkovanie proti žltačke typu A a B, proti meningitíde A, C. Vzhľadom na prítomnosť malárie je vhodné zvážiť používanie antimalarík. Je potrebné si dávať pozor na uhryznutie túlavými psami a mačkami, v krajine sú stále možné prípady besnoty.
Odporúča sa uzavrieť pred cestou zdravotné poistenie na Slovensku. V prípade havárie, či inej vážnejšej choroby sa jednoznačne doporučuje presun a liečenie na Slovensku. Najvhodnejšími nemocnicami pre prípadné ošetrenie v Chartúme sú:
Ibn Sina Hospital, 317 New Extention, Sudanese Medical Association Hospital, Africa Street, blízko letiska, San Francis Maternity Hospital
Musíte vidieť:
Chartún – jedno z moderných afrických miest, postavené na sútoku bileho a modrého Nílu so širokými cestami, mrakodrapmi a rozľahlými ulicami;
Port Sudan – prevapivo kľudné priemyselné centrum, základňa potápanie v Červenom mori;
Meroe – archeologické nálezisko z doby meroitských faraónov, jedno z najzaujímavejších sudánskych miest;
Národné múzeum v Chartúne – učupené medzi modernou architektúrou, ponúka niekoľko zaujímavých exponátov, napríklad egyptské kamenné reliéfy, alebo ranokresťanské fresky;
Omdurman – tradičný moslimský trh, založený v 19. storočí, jedna z najväčších atrakcií Sudánu;
Doprava: Väčšina hraníc Sudánu je zatvorených. Nebezpečné sú pohraničné oblasti a hraničné pásma zo Stredoafrickou republikou, Kongom, Ugandou a Keňou, navyše je potrebné prejsť cez vojenské oblasti južného Sudánu. Hranica s Eritreou je pre cestovateľov zatvorená. Hranica s Egyptom je síce otvorená, ale nepremáva tu žiadna verejná doprava.
Hlavným cestným ťahom je asfaltová cesta z Chartúnu do Port Sudan, prechádzajúca cez mestá Gedaref a Kassala. Spevnené sú tiež cesty z Chartúnu do Atbary, Ed- Debbahu a mesta El- Obeid. Luxusné autobusy premávajú medzi mestami Chartún, Kassala a Port Sudan, na ostatných spevnených cestách premávajú obyčajné autobusy. V ostatných častiach krajiny slúžia ako „cesty“ len vyjazdené koľaje, a verejnou dopravou sú autobusy, prerobené z nákladných áut. Na niektorých miestach je jedinou možnosťou dopravy korba nákladných áut. V týchto prípadoch sa platí fixný poplatok za cestu. Na kratšie vzdialenosti a v blízkosti miest sú optimálnou možnosťou pick-upy, väčšinou značky Toyota, v miestnom jazyku nazývané „boksi.“
Letecky: Sudánske aerolínie spájajú Chartúm s rôznymi africkými mestami. Z miest Port Sudan a Dongola lietajú linky do Egypta a Saudskej Arábie. Z medzinárodných spoločností sem lietajú EgyptAir z Káhiry, Kenya Airways z Nairobi a etiópske aerolínie z Addis Abeby. Z Frankfurtu sem lieta spoločnosť Lufthansa, a spoločnosti Gulf Air a Emirates spájajú krajinu zo svetom cez letiská v Perzskom zálive. Pri odletoch sa platí poplatok vo výške 20 USD, v amerických dolároch. Sudánske aerolínie lietajú do všetkých väčších miest krajiny (Ed-Debba, Dongola, El-Fasher, Al-Geneina, Juba, Chartún, Malakal, Merowe, Nyala, El-Obeid, Port Sudan, Wadi Halfa a Wau). Treba byť pripravení na časté zmeny letových poriadkov a preplnené lety. Pri vnútroštátnych letoch sa platí poplatok okolo 4 USD.
Loďou: sa dá cestovať do Egypta po jazere Nasser. Zo sudánskeho mesta Wadi Halfa do prístavu neďaleko egyptského mesta Aswan premáva trajekt v týždenných intervaloch. Trajekt tiež pravidelne premáva do Saudskej Arábie medzi prístavmi Suakin a Jeddah.
Vlakom: železnice v minulosti bývali jedni z najlepších v Afrike. Jedinou dodnes fungujúcou traťou je trať z Chartúnu do Wadi Halfa a Port Sudanu cez mesto Atbara. Trať má pobočku západným smerom a spája mestá Er-Rahad a Nyala.
Komunikácia: Orange (áno), T-mobile (áno) O2 (áno)
.jpg)
.jpg)
