Kanada
Kanada
- Rozloha: Kanada má rozlohu 9 984 670 km2
- Dĺžka pobrežia: Pobrežie Kanady má 202 080 km
- Najvyšší vrch: Mount Logan (5 959 m)
- Počet obyvateľov: Kanada má 33 390 141 obyvateľov
- Hlavné mesto: Ottawa
- Mena: kanadský dolár (CAD)
- Časový posun: - 6 hodín
Diplomatické zast.: Veľvyslanectvo SR v Kanade:
Rideau Terrace K1M2A1,
Ottawa, Canada (Kanada)
Tel.: +1 613 749 4442
Fax: +1 613 749 4989
E-mail: ottawa@slovakembassy.ca
Web: www.ottawa.mfa.sk
Rideau Terrace K1M2A1,
Ottawa, Canada (Kanada)
Tel.: +1 613 749 4442
Fax: +1 613 749 4989
E-mail: ottawa@slovakembassy.ca
Web: www.ottawa.mfa.sk
Embassy of Canada - Rakúsko
Laurenzenberg 2, A-1010, Vienna, Austria
Tel.: 43 (1) 531-38-3000
Fax: 43 (1) 531-38-3910
E-mail: vienn-cs@international.gc.ca
http://www.Austria.gc.ca
Víza a doklady: Občania Slovenskej republiky nepotrebujú od 1.marca 2008 pri krátkodobých a turistických cestách do Kanady víza.
Laurenzenberg 2, A-1010, Vienna, Austria
Tel.: 43 (1) 531-38-3000
Fax: 43 (1) 531-38-3910
E-mail: vienn-cs@international.gc.ca
http://www.Austria.gc.ca
Víza a doklady: Občania Slovenskej republiky nepotrebujú od 1.marca 2008 pri krátkodobých a turistických cestách do Kanady víza.
Ďalšie informácie o možnosti získania kanadského víza dostanete v Kancelárii kanadského veľvyslanectva v Bratislave (Carlton Courtyard & Savoy Buildings, Mostová 2, 811 02 Bratislava, tel.: 02/5920 4031;
O pracovné a iné vízum je potrebné požiadať na Veľvyslanectve Kanady vo Viedni, adresa Laurenzerberg 2, A-1010 Vienna, Austria; tel. ++43-1-531-38-3000, fax: ++43-1-531-38-3321. Jednorazové vízum stojí 75,- CAD, viacrázové 150,- CAD.
Ministerstvo zahraničných vecí SR
Dejiny:
Francúzski a anglickí osadníci v priebehu 16. storočia vytvorili na východnom pobreží Kanady Nové Francúzsko a Nové Anglicko, ktoré boli ekonomicky závislé od obchodu s kožušinami a politicky od svojich materských krajín. Európska rivalita materských mocností nevyhnutne viedla aj k rivalite v novom svete a v roku 1759 po vojenských stretoch a páde Quebecu bola podpísaná Parížska zmluva, ktorá priznala všetky francúzske dŕžavy na dnešnom kanadskom území Angličanom, s výnimkou ostrovov St. Pierre a Miquelon. Po vyhlásení nezávislosti USA v roku 1776 mnohí Británii lojálni občania utiekli na sever. Zvýšený počet anglicky hovoriacich obyvateľov na území dnešnej Kanady viedol k vytvoreniu Hornej Kanady (terajšie Ontário) a Dolnej Kanady (terajší Quebec). V roku 1838 boli obe tieto kolónie zjednotené vytvoriac tak Provinciu Kanada (v jazyku indiánskeho kmeňa Mikmakov „Kanata“ znamenala „dedina“) s vlastnou vládou a minimálnou mierou autonómie v rámci Britského impéria. 1. júla 1867 boli Dolná Kanada, Horná Kanada, Nové Škótsko a Nový Brunswick zjednotené Zákonom o britskej Severnej Amerike, čím vzniklo Domínium Kanady. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku Kanady a za hlavný štátny sviatok. Politický systém bol vytvorený podľa vzoru britského parlamentného systému a existuje dodnes. Vznik nových provincií a rozširovanie Kanady šlo paralelne so silnejúcou imigračnou vlnou vrcholiacou v roku 1913. V roku 1982 podpísala Kanada s britskou korunou Ústavný zákon, ktorým sa stala aj formálne nezávislým štátom s právom vykonávať zmeny vo vlastnej ústave. Druhá polovica 20. storočia pre Kanadu znamenala aj opätovné otvorenie otázky jej národnej jednoty. Pretrvávajúca nespokojnosť s postavením Quebecu v rámci kanadskej konfederácie viedla k radikalizmu niektorých frankofónnych skupín obyvateľstva a násilným prejavom podpory osamostatnenia Quebecu. V roku 1968 bol z iniciatívy jedného z najznámejších a najpopulárnejších kanadských predsedov vlád P.E. Trudeaua prijatý Zákon o bilingvizme, ktorý uzákonil angličtinu a francúzštinu ako dva rovnocenné oficiálne jazyky Kanady. Spolu s osamostatňovaním od Veľkej Británie sa Kanada stávala aj sebavedomejším hráčom na medzinárodnej scéne. Stala sa silným podporovateľom OSN a mnohostrannosť sa stala hlavnou črtou jej zahraničnej politiky. Angažovanie v mierotvorných operáciách sa stalo jadrom aktivít Kanady vo svete. Ako jediná krajina na svete sa zúčastnila takmer všetkých.
Francúzski a anglickí osadníci v priebehu 16. storočia vytvorili na východnom pobreží Kanady Nové Francúzsko a Nové Anglicko, ktoré boli ekonomicky závislé od obchodu s kožušinami a politicky od svojich materských krajín. Európska rivalita materských mocností nevyhnutne viedla aj k rivalite v novom svete a v roku 1759 po vojenských stretoch a páde Quebecu bola podpísaná Parížska zmluva, ktorá priznala všetky francúzske dŕžavy na dnešnom kanadskom území Angličanom, s výnimkou ostrovov St. Pierre a Miquelon. Po vyhlásení nezávislosti USA v roku 1776 mnohí Británii lojálni občania utiekli na sever. Zvýšený počet anglicky hovoriacich obyvateľov na území dnešnej Kanady viedol k vytvoreniu Hornej Kanady (terajšie Ontário) a Dolnej Kanady (terajší Quebec). V roku 1838 boli obe tieto kolónie zjednotené vytvoriac tak Provinciu Kanada (v jazyku indiánskeho kmeňa Mikmakov „Kanata“ znamenala „dedina“) s vlastnou vládou a minimálnou mierou autonómie v rámci Britského impéria. 1. júla 1867 boli Dolná Kanada, Horná Kanada, Nové Škótsko a Nový Brunswick zjednotené Zákonom o britskej Severnej Amerike, čím vzniklo Domínium Kanady. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku Kanady a za hlavný štátny sviatok. Politický systém bol vytvorený podľa vzoru britského parlamentného systému a existuje dodnes. Vznik nových provincií a rozširovanie Kanady šlo paralelne so silnejúcou imigračnou vlnou vrcholiacou v roku 1913. V roku 1982 podpísala Kanada s britskou korunou Ústavný zákon, ktorým sa stala aj formálne nezávislým štátom s právom vykonávať zmeny vo vlastnej ústave. Druhá polovica 20. storočia pre Kanadu znamenala aj opätovné otvorenie otázky jej národnej jednoty. Pretrvávajúca nespokojnosť s postavením Quebecu v rámci kanadskej konfederácie viedla k radikalizmu niektorých frankofónnych skupín obyvateľstva a násilným prejavom podpory osamostatnenia Quebecu. V roku 1968 bol z iniciatívy jedného z najznámejších a najpopulárnejších kanadských predsedov vlád P.E. Trudeaua prijatý Zákon o bilingvizme, ktorý uzákonil angličtinu a francúzštinu ako dva rovnocenné oficiálne jazyky Kanady. Spolu s osamostatňovaním od Veľkej Británie sa Kanada stávala aj sebavedomejším hráčom na medzinárodnej scéne. Stala sa silným podporovateľom OSN a mnohostrannosť sa stala hlavnou črtou jej zahraničnej politiky. Angažovanie v mierotvorných operáciách sa stalo jadrom aktivít Kanady vo svete. Ako jediná krajina na svete sa zúčastnila takmer všetkých.
Musíte vidieť, skúsiť:
Churchill – vzdialená brána k prírode a histórii Hudsonovho zálivu, k tundre plnej polárnych medveďov; Inuvik – umenie pôvodných obyvateľov, 24 hodín letného dňa a brutálne dlhá cesta diaľnicou Dempster; Dawson City – svedok čias Zlatej horúčky, s úžasnou prírodou; Queen Charlotte Islands - ostrovy nevšednej krásy, tajomstva a znovuzrodenej kultúry Haida; Tofino – temný prales, pobrežie zmáčané morskými vlnami, výborný surfing, pozeranie veľrýb a turistika; národný park Banff – vysočižné kopce, prevaľujúce sa ľadovce, belasé jazerá a neuveriteľný počet zvierat; Národný park princa Alberta – plný jazier, neobjavená krajina pokrytá lesom, výborná na chodenie, kanoe a nadýchnutie samotou; Québec Old Town – chýrne rodisko modernej Kanady, obklopené vežami Le Château Frontenac; Îles De La Madeleine – červené útesy a pieskové hniezda plné morských rakov na veternom Quebeckom súostroví; Cape Breton Highlands National Park – cyklistika, turistika, kajakovanie v zahmlenej prímorskej divočine plnej orlov a veľrýb; Northern Peninsula – plávajúce ľadovce, geologické zvláštnosti, burgre z losov a Vikingské legendy ozvláštňujúce drsné pobrežie; Toronto – najväčšie, najrušnejšie a podľa mnohých najlepšie kanadské mesto; Grand Manan Island – typická prímorská scenéria – kamenné útesy, majáky a rušné rybárske doky; Niagarské vodopády – napriek ľudskému cirkusu a jalovej architektúre menší div sveta;
Churchill – vzdialená brána k prírode a histórii Hudsonovho zálivu, k tundre plnej polárnych medveďov; Inuvik – umenie pôvodných obyvateľov, 24 hodín letného dňa a brutálne dlhá cesta diaľnicou Dempster; Dawson City – svedok čias Zlatej horúčky, s úžasnou prírodou; Queen Charlotte Islands - ostrovy nevšednej krásy, tajomstva a znovuzrodenej kultúry Haida; Tofino – temný prales, pobrežie zmáčané morskými vlnami, výborný surfing, pozeranie veľrýb a turistika; národný park Banff – vysočižné kopce, prevaľujúce sa ľadovce, belasé jazerá a neuveriteľný počet zvierat; Národný park princa Alberta – plný jazier, neobjavená krajina pokrytá lesom, výborná na chodenie, kanoe a nadýchnutie samotou; Québec Old Town – chýrne rodisko modernej Kanady, obklopené vežami Le Château Frontenac; Îles De La Madeleine – červené útesy a pieskové hniezda plné morských rakov na veternom Quebeckom súostroví; Cape Breton Highlands National Park – cyklistika, turistika, kajakovanie v zahmlenej prímorskej divočine plnej orlov a veľrýb; Northern Peninsula – plávajúce ľadovce, geologické zvláštnosti, burgre z losov a Vikingské legendy ozvláštňujúce drsné pobrežie; Toronto – najväčšie, najrušnejšie a podľa mnohých najlepšie kanadské mesto; Grand Manan Island – typická prímorská scenéria – kamenné útesy, majáky a rušné rybárske doky; Niagarské vodopády – napriek ľudskému cirkusu a jalovej architektúre menší div sveta;
Bezpečnost. riziká:
Kanada je, okrem niektorých častí veľkých miest s väčším počtom prisťahovalcov z krajín tretieho sveta, pomerne bezpečná krajina s nízkou mierou kriminality.
Zdravotníctvo: Lekárske ošetrenie a všetky služby súvisiace so zdravotným zabezpečením sú na poistnom základe. Lekári sú dostupní 24 hodín denne, ale treba sa preukázať zdravotným poistením. Cena liekov a ošetrenia je v niektorých prípadoch niekoľkonásobne vyššia ako v SR. Osoby, ktoré si v Kanade nehradia nemocenské poistenie a nemajú tzv. zdravotný preukaz (health card), sú povinné hradiť poplatky za ošetrenie a lieky v hotovosti. Tieto poplatky sú v prípade nepoistených pacientov niekedy viacnásobne vyššie ako tie, ktoré lekári účtujú poistencom. Nepoistení pacienti sú navyše nútení veľmi dlho čakať na ošetrenie, pretože lekári dávajú prednosť poisteným pacientom. Toto pochopiteľne neplatí v prípade vážneho ochorenia alebo úrazu.
Doprava:
V krajine je kvalitná železničná doprava. Cena cestovného lístka 1. triedy na trati Ottawa - Toronto - Ottawa je približne 240,- CAD, čo je 2/3 až polovica leteckého prepravného (v závislosti od druhu letenky). Jedna cesta vlakom trvá 4 hodiny. Cestovné za autobus na trati Ottawa – Toronto - Ottawa je asi 80,- CAD a na trati Ottawa – Montreal - Ottawa približne 40,- CAD. Vo všetkých väčších mestách je kvalitná taxislužba. Automobily požičiava množstvo domácich aj medzinárodných spoločností, napr. Avis, Hertz atď. Cena na deň sa pohybuje od 40 do 50 CAD na 200 - 250 km, každý ďalší kilometer stojí 0,10 až 0,15 CAD, poistku a pohonné hmoty hradí zákazník. Čerpanie pohonných hmôt sa realizuje prostredníctvom čerpacích kariet u významných spoločností (SHELL, ESSO, Petro Canada a pod.). Cena benzínu je približne 0,80 až 0,90 CAD za liter. Každé motorové vozidlo musí byť poistené. Poistenie býva pre prisťahovalcov do Kanady dosť vysoké (100 CAD a viac), pretože kanadské poisťovne neuznávajú vodičskú skúsenosť zo zahraničia a cudzinca posudzujú ako nového šoféra.
Všeobecné pravidlá platné v cestnej premávke: pripútanie vodiča bezpečnostnými pásmi je povinné v celej Kanade, okrem provincie Alberta. Je zakázané inštalovať a používať detektor radaru, zabočiť vľavo na križovatke s červeným svetelným znamením je prípustné v prípade, že je voľná vozovka (toto neplatí v provincii Quebec), odbočiť doprava pri červenom svetle je zakázané len v Montreale. Vozidlá v oboch smeroch sú povinné zastaviť, ak žltý školský autobus (School bus) zastavil a signalizuje vystupovanie alebo nastupovanie detí do autobusu, signál sa dáva značkou „STOP“.
V krajine je kvalitná železničná doprava. Cena cestovného lístka 1. triedy na trati Ottawa - Toronto - Ottawa je približne 240,- CAD, čo je 2/3 až polovica leteckého prepravného (v závislosti od druhu letenky). Jedna cesta vlakom trvá 4 hodiny. Cestovné za autobus na trati Ottawa – Toronto - Ottawa je asi 80,- CAD a na trati Ottawa – Montreal - Ottawa približne 40,- CAD. Vo všetkých väčších mestách je kvalitná taxislužba. Automobily požičiava množstvo domácich aj medzinárodných spoločností, napr. Avis, Hertz atď. Cena na deň sa pohybuje od 40 do 50 CAD na 200 - 250 km, každý ďalší kilometer stojí 0,10 až 0,15 CAD, poistku a pohonné hmoty hradí zákazník. Čerpanie pohonných hmôt sa realizuje prostredníctvom čerpacích kariet u významných spoločností (SHELL, ESSO, Petro Canada a pod.). Cena benzínu je približne 0,80 až 0,90 CAD za liter. Každé motorové vozidlo musí byť poistené. Poistenie býva pre prisťahovalcov do Kanady dosť vysoké (100 CAD a viac), pretože kanadské poisťovne neuznávajú vodičskú skúsenosť zo zahraničia a cudzinca posudzujú ako nového šoféra.
Všeobecné pravidlá platné v cestnej premávke: pripútanie vodiča bezpečnostnými pásmi je povinné v celej Kanade, okrem provincie Alberta. Je zakázané inštalovať a používať detektor radaru, zabočiť vľavo na križovatke s červeným svetelným znamením je prípustné v prípade, že je voľná vozovka (toto neplatí v provincii Quebec), odbočiť doprava pri červenom svetle je zakázané len v Montreale. Vozidlá v oboch smeroch sú povinné zastaviť, ak žltý školský autobus (School bus) zastavil a signalizuje vystupovanie alebo nastupovanie detí do autobusu, signál sa dáva značkou „STOP“.
Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno), O2 (áno)
Orange (áno), T-mobile (áno), O2 (áno)
Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,
sprievodcovia: Ikar.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,
