Holandsko
HOLANDSKO
Meno:
Oficiálny holandský názov krajiny je „Nederland“, čo možno preložiť ako „nízko ležiacu zem“. Od toho je odvodené pomenovanie krajiny v iných jazykoch: „Nizozemsko“ v češtine, „Netherlands“ v angličtine, „Niederlande“ v nemčine, „Pays-Bas“ vo francúzštine atď.
V niektorých jazykoch má štát názov odvodený od regiónu Holland. Holland bolo jedno z historických grófstiev, ktoré pozostávalo z dnešných provincií Severný Holland a Južný Holland. Ekonomická sila a dôležitosť tohto regiónu viedli k tomu, že mnohé z krajín sveta nazývajú krajinu práve Holandskom.
V slovenčine sa v súčasnosti celý štát od roku 1581 nazýva „Holandsko“. Pozri aj Nizozemsko.
Geografia:
Holandsko je nížinatou krajinou, pričom väčšina krajiny je absolútne plochá. Hornatá krajina sa nachádza iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch Vaalserberg, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške iba 322,7 m.
Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez dún (ich maximálna výška nepresahuje 57 m) a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy.
Rieky a jazerá:
Medzi najväčšie holandské rieky patrí Rýn, ktorý tečie z Nemecka a jeho ďalšie prítoky, vrátane riek Waal a Lek; a riek Mása a Šelda, ktoré pritekajú z Belgicka. Tieto rieky a ich prítoky tečú v smere z východu na západ cez centrálnu časť krajiny. Na pobreží vytvárajú riečnu deltu s mnohými ostrovmi. Rieky sú prepojené početnými kanálmi, ktoré zabezpečujú lodnú dopravu.
V západnej a severnej časti Holandska sa nachádza niekoľko menších jazier. Väčšina veľkých prírodných jazier bola vysušená v snahe získať ďalšiu pôdu. V rámci obnovy riečnej delty a vysušením Zuiderského mora vznikli početné nové sladkovodné jazerá, pričom najväčšie z nich je Ijselské jazero.
Podnebie:
V Holandsku prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej Európy. Podnebie ovplyvňuje teplý morský prúd v Atlantickom oceáne. Ten spôsobuje, že zimy sú relatívne teplé, ale naopak letá veľmi teplé nie sú. Ročný úhrn zrážok je pomerne vysoký a pohybuje sa v rozmedzí 750 až 850 mm. Priemerné teploty v januári sú okolo 1,7 °C a priemerná júnová teplota je približne 17 °C.
Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie. Vďaka absencii prírodných bariér akými sú napr. pohoria sa klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne.
Obyvateľstvo:
V Holandsku žije 16 407 490 ľudí. pričom celková hustota zaľudnenia dosahuje približne 483 ľudí na km?. Holandsko je 23. krajinou s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete. Približe 66% z celkovej populácie žije v mestách. Najväčším a zároveň hlavným mestom je Amsterdam s 735 562 obyvateľmi; nasleduje Rotterdam s 599 651 obyvateľmi, jeden z najväčších prístavov na svete; nasleduje administratívne centrum krajiny Haag (463 826) a štvoricu uzatvára Utrecht s populáciou 265 151 ľudí. Šestnásť ďalších miest má populáciu medzi 100 a 200 tisíc ľuďmi.
Etnicita:
Etnicita:
Etnické zloženie obyvateľstva je pomerne pestré. Napriek tomu väčšinu obyvateľstva tvoria Holanďania (približne 80,8%); nasledujú 2,4% Nemci, 2,4% Indonézania, 2,2% Turci, 2,00% Surinamčania, 1,9% Maročania, 1,5% Indovia, 0,8% obyvateľstva pochádza z Antíl a z Aruby a 6,0% je iného pôvodu. Táto štatistika zahŕňa iba Holandsko, nezahŕňa ostatné časti Holandského kráľovstva, ktoré majú prevažne neholandskú populáciu.
Náboženstvo:
Rímski katolíci tvoria približne 30% a protestanti 20% holandskej populácie. Moslimovia predstavujú 4 percentá a krajina má aj malú židovskú komunitu. Zhruba 39% Holanďanov sa nehlási k žiadnej cirkvi. Katolíci žijú prevažne na juhu krajiny, protestanti na severe. Najväčšou protestantskou cirkvou sú kalvíni: Holandská reformovaná cirkev (Nederlandse Hervormde Kerk) a Reformovaná cirkev v Holandsku (Gereformeerde Kerken in Nederland), ktoré sa v roku 2004 zlúčili.
Jazyk:
Úradnou rečou krajiny je holandčina, ktorú používa drvivá väčšina obyvateľov, s výnimkou niektorých prisťahovaleckých skupín. Druhou oficiálnou rečou je frizština, ktorá je rozšírená v provincii Friesland (Frízsko) a rozpráva ňou približne 700 000 ľudí.[1] Frízština má status úradnej reči iba v tejto provincii. Oba jazyky sú germánskeho pôvodu. Okrem holandčiny a frízštiny sa v Holandsku používa ešte ďalších štrnásť jazykov a dialektov, zväčša germánskeho pôvodu.
V Holandsku existuje dlhá tradícia výučby cudzích rečí a preto väčšina obyvateľstva ovláda angličtinu; rozšírené sú aj nemčina a francúzština.
Ekonomika:
Holandsko je otvorená ekonomika s obmedzenými štátnymi zásahmi od 80. rokov. Je 16. najväčšou ekonomikou na svete podľa HDP na obyvateľa.
Základom holandského hospodárstva je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel.
Finančným a obchodným centrom Holandska je Amsterdam. Amsterdamská burza (AEX, dnes súčasťou Euronextu) je jedna z najstarších búrz na svete. V Holandsku platí mena euro, ktorá nahradila gulden 1. januára 2002.
Vďaka svojej geografickej polohe sa Holandsku darí v obchode a v doprave, v Rotterdame sa nachádza druhý najväčší prístav na svete Europort.
