Bosna a Hercegovina
| Oficiálny názov: Bosba Hercegovina | |
| Hlavné mesto: Sarajevo | |
| Štátne zriadenie: republika | |
| Náboženstvo: rímskokatolíci 15%, protestanti 4%, pravoslávni 31%, moslimovia 40% | |
| Úradný jazyk: srbochorvátčina | |
| Časový posun: GMT + 1h (+2h v lete) Bosna Hercegovina ako celok patrí k najunikátnejším a kultúrne najpestrejším oblastiam Európy. Vyskytujú sa tu vplyvy kresťanskej kultúry, západnej - katolíckej a východnej - pravoslávnej, islamskej - orientálnej a židovskej - maurskej. Ich vzájomná symbióza a dlhé obdobie relatívneho kľudu spôsobilo vrcholný rozvoj miestnej architektúry, sochárstvo, písomníctvo a hudby. Každé historické obdobie zanechalo na priestore Bosny a Hercegoviny nezmazateľné stopy. K najstarším pamiatkam patria bodanjské jaskyňné maľby neďaleko Stolce a neďaleké archeologické nálezisko v Butmiru staré viac než 4000 rokov. Ďalej sa vyskytujú na niekoľkých miestach pozostatky Ilyrských hradíšť. Zjavné sú aj stavby z doby Rímskej ríše ako napr. most a kúpele v Ilidži v Sara-jevu. S príchodom Slovanov došlo na niekoľko storočí ku kultúrnemu úpadku, ktorý je neskoršie nahradený opätovným rozmachom v období stredoveku. K charakteristickým znakom tej doby patria stećci, jedinečné náhrobné kamene rozosiate po celej krajine. V menšej miere sa dochovali náboženské a obranné stavby. Niekoľko málo výnimiek sa nachádza napr. v Jajci alebo v Bihaći. Najväčšiu preslávenosť a slávu si však získalo obdobie osmanskej nadvlády. Niekoľko storočí obchodnej prosperity do značnej miery ovplyvnil rozkvet miestnej kultúry, značne poznamenanej turecko-moslimským vplyvom. Boli založené mestá ako Sarajevo, Mostar, Tuzla aj. Rozvíjala sa architektúra. Bol postavený most vo Višegrade, v Mostare, v Žepe. Stavali sa nové obchodné cesty a s tým i sieť hanov, hamamov, mešít. V mestách sa zriaďovali školy (mekteby a medresy) a knižnice. S oslabovaním tureckej moci na Balkáne dochádzalo aj ku kultúrnemu úpadku na území Bosny a Hercegoviny, ktorý bol vystriedaný opätovným rastom v období okupácie Rakúsko-Uhorskom. Väčšina veľkých miest získala európskejší nádych a s tým aj nový impulz k blahobytu. Vystavaná bola napr. sarajevská radnica, Katedrála, Saborna crkva, Krajinské múzeum, Národné divadlo a iné. Prvá polovica 20. storočia pôsobila na dianie v Bosne Hercegovine skôr negatívne. Dve svetové vojny, veľké straty na životoch miestneho obyvateľstva a násilné prerozdeľovanie bosnianskeho územia cudzími štátmi. Druhá polovica priniesla oveľa optimistickejšie udalosti, akými bylo napr. usporiadanie zimných olympijských hier v Sarajeve v roku 1984. Po skončení vojny v roku 1995 bola zahájená obnova hlavných kultúrnych a historických objektov a s tým spojená rehabilitácia z krajiny, ktorá má za cieľ opätovné prilákanie turistov do Bosny Hercegoviny. |
